Záverečné vyhlásenie po stretnutí ministrov z 20 najväčších ekonomík
sveta ani nespomína uhlie, ktoré je hlavným prispievateľom ku globálnemu
otepľovaniu. Uhlie je kľúčovým zdrojom energie pre mnohé rozvojové
ekonomiky, ako sú India, najľudnatejšia krajina sveta a Čína, druhá
najväčšia ekonomika sveta.
Rokovania o znižovaní fosílnych palív sa skončili neúspechom aj napriek
tomu, že sa lídri skupiny G7 (siedmich najbohatších ekonomík svet) v
máji v Hirošime dohodli na "urýchľovaní postupného vyraďovania fosílnych palív", keďže globálne teploty dosahujú rekordné maximá.
India, predsedajúca krajina G20, pri vysvetľovaní uviedla, že niektorí
členovia poukázali na rozdielne okolnosti v jednotlivých krajinách.
"Zdôraznil sa význam úsilia o postupné vyraďovanie fosílnych palív v súlade s rôznymi vnútroštátnymi podmienkami,"
uvádza sa v záverečnom vyhlásení, ktoré bolo uverejnené v sobotu (22.
7.) večer. Boli v ňom spomenuté aj obavy niektorých členských krajín,
ktoré v pôvodnom návrhu chýbali.
Kľúčové ekonomiky Európskej únie (EÚ) vrátane Nemecka a Francúzska a
niektoré z najzraniteľnejších ostrovných štátov naliehali totiž na G20,
aby urýchlila plány na dosiahnutie čistých nulových emisií a postupné
vyradenie fosílnych palív. Upozornili pritom, že "ľudstvo si už nemôže dovoliť odkladať to".
Vyzvali tiež, aby emisie skleníkových plynov dosiahli maximum najneskôr
do roku 2025, a aby sa do roku 2030 znížili o 43 % v porovnaní s
úrovňami z roku 2019 na základe nedávno aktualizovaných odporúčaní
expertov OSN na klímu.
Mnohé rozvojové ekonomiky však tvrdia, že vyspelý Západ musí platiť viac
ako najväčší pôvodný zdroj znečistenia. Trvajú na tom, že akýkoľvek
prechod si vyžaduje obrovský kapitál a nové technológie, pričom ústup od
fosílnych palív bez dostupných alternatív odsúdi obrovské množstvo
obyvateľov k chudobe.
Hostiteľská krajina G20 India sa sama zaviazala dosiahnuť čistú nulu do
roku 2070, teda o 20 rokov neskôr, ako sa zaviazali mnohé iné krajiny.
Správa pre predsedníctvo G20 odhadla náklady na energetickú
transformáciu na 4 bilióny USD (3,60 bilióna eur) ročne a zdôraznila
dôležitosť lacného financovania pre rozvojové krajiny a transfer
technológií, čo je kľúčová požiadavku Naí Dillí.
Niektoré z najväčších ekonomík produkujúcich fosílne palivá, ako
napríklad Rusko a Saudská Arábia, odolávajú tiež snahám o rýchly prechod
k čistejším zdrojom energie. Pripúšťajú, že postupné vyraďovanie
fosílnych palív je nevyhnutné, ale nechcú časový rámec.
Členské krajiny G20 spolu tvoria viac ako tri štvrtiny celosvetových
emisií. Kumulatívne úsilie tejto skupiny o dekarbonizáciu je kľúčové v
globálnom boji proti klimatickým zmenám
(1 EUR = 1,1123 USD)